ZatvoriĹĄ

Aktualizujte si váš prehliadač

S ľútosťou vám oznamujeme, že vaša verzia prehliadača je zastaraná, alebo nebola testovaná. Aktualizujte si ju na najnovšiu, aby sa vám web stránka zobrazovala správne. Ďakujeme.

Členstvo v cirkevnom zbore

Tlačivo PRIHLÁŠKY do cirkevného zboru nájdete pod textom v súboroch na stiahnutie.

Ako sa môžem stať členom zboru – vstúpiť do Evanjelickej cirkvi?

  • Kontaktuje farára. U neho dostanete potrebné informácie.
  • Tešíme sa z Vášho rozhodnutia.

Nikoľko dobrých dôvodov, prečo byť členom cirkvi

Je mnoho organizácií a spoločností, v ktorých sa ľudia nemôžu vyhnúť stretávaniu s druhými. Sú iné, ktoré existujú práve preto, aby sa v nich ľudia stretávali... Cirkev je jediné spoločenstvo, ktorému ide o to, aby sa v ňom stretávali ľudia navzájom, aby sa stretávali s Bohom vyjavenom v Ježišovi Kristovi a tvorili spolu rodinu viery. Aj ty do nej môžeš patriť.

***

Cirkev je rodinou viery – spoločenstvom Božích detí, nie súčtom zbožných individualistov. Spolupatričnosť k cirkvi pomáha nezabúdať, že kresťanská viera a život vonkoncom nie je povolanie pre osamelých jazdcov, ale spoločenstvo bratov a sestier – tých, ktorých Kristus prijal.

***

Svojimi podujatiami – najmä službami Božími – cirkev ponúka liek proti skleróze. – Proti zabúdaniu, že nežijeme len z vlastnej práceusilovnosti či iba z pomoci a služby iných, ale predovšetkým z Božej lásky a dobroty. 

***

Detská besiedka, vyučovanie náboženstva, konfirmačná príprava, biblické hodiny, služby Božie nie sú ďalším zaťažením už aj tak nabitého programu detí/dospelých. Naopak, vytvárajú priestor, v ktorom si uvedomujeme, že platia aj iné hodnoty ako výkon.

***

Hodnoty života, ktoré cirkev ako vzácne dedičstvo po stáročia uchováva a zveľaďuje, nám pomáhajú rozhodovať sa vo svojom osobnom aj občianskom živote podľa zásad lásky, pravdy, spravodlivosti, mravnosti, zodpovednosti a tolerancie. Prisluhovaním Večere Pánovej nám cirkev pomáha nestratiť zo zreteľa, že nie pomsta, ale vyznanie viny a odpustenie, sú základom kultúry ku ktorej patríme.

***

Cirkev prijala ako dar Božie slovo. Ono chce byť svetlom aj pre našu životnú cestu (Žalm 119, 105). V ňom spoznávame seba, svet i Boha. To svetlo nevyprodukuje nik sám zo seba. Je to svetlo Kristovo. Osvetľuje našu cestu, ktorá by bez neho zostala len scestím. Svojím počínaním smieme a máme Kristovo svetlo odrážať, ako Mesiac odráža svetlo Slnka. Kristovo svetlo nachádzame práve v cirkvi, predovšetkým na službách Božích.

***

Kto žije v spoločenstve cirkvi, má podiel na bohatstve požehnania, ktoré sa mu v zhromaždení cirkvi ponúka. Kto je presvedčený: „viera v Boha áno, ale cirkev nie“, tomu je potrebné s láskou vysvetľovať, že ide o falošný názor, ktorý nemá biblickú oporu – ide o pestovanie vlastného, nepravdivého náboženstva. Ježiš Kristus prisľúbil svoju prítomnosť tým, ktorí sa zhromažďujú v Jeho mene (Ev. Matúša 18,20). Žiadali by azda cirkev toľkí ľudia o príhovorné modlitby na službách Božích, ak by neverili, že takéto spoločné modlitby majú svoje zvláštne požehnanie? Veci sa nedejú rovnako či sa modlíme alebo nie. Modlitby síce nie vždy zmenia okolnosti, ale vždy menia nás.

***

Cirkev sprevádza náš život v radosti i žiali: narodenie človeka a jeho krst, dospievanie a konfirmácia, sobáš a požehnanie manželstva, tiež úmrtie a pohrebná rozlúčka – to všetko sú významné medzníky života, v ktorých cirkev nenecháva človeka samého, ale má mu svojou službou čo dať. V cirkvi sa spoločne smieme deliť s radosťou a tak ju znásobiť, no deliť sa tiež so žiaľom a trápeniami, ktoré sa tým stanú znesiteľnejšími.

***

Cirkev nás učí vnímať svoj život ako vzácny Boží dar a takto vnímať aj životy druhých. Učíme sa v nej navzájom prijímať sa so svojimi kladmi i slabosťami, ako nás v láske prijal Pán Ježiš Kristus.

***

Kým v prírode môžeme spoznávať Boha ako múdreho Stvoriteľa, v Božom slove a sviatostiach spoznávame Boha ako nášho milujúceho – za nás sa obetujúceho Spasiteľa. O spáse nám nepovie čo ako krásna príroda, ale cirkev – na službách Božích.

***

Cirkev ukazuje cestu k zmysluplnému životu tu, v časnosti, i cestu k večnému životu. Cirkev nás vedie k viere v Pána Boha, v nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Táto viera je jediný, skutočne spoľahlivý – pevný most v našom živote aj smrti. Most, ktorý nás môže previesť z časnosti cez priepasť smrti do večnosti. Po akých mostoch chodíme? Neprelamuje sa nám prehnitý most nevery, či tzv. individualistického „kresťanstva“ pod nohami? – Cirkev nás orientuje k tomu, čo je pevné a spoľahlivé v živote i v smrti.

***

Žiť v cirkvi dôležité aj preto, lebo keď Biblia hovorí o živote v Božom kráľovstve, predstavuje ho ako veľké spoločenstvo. Nebo nie je súkromný bungalov, ani súkromná planétka, na ktorej si bude každý užívať šťastie pre seba, ale veľká hostina, kde sa ľudia stretávajú a vzájomne sa tešia z Božej lásky (Ev. Lukáša 14, 16nn; 13, 29; Ev. Matúša 22, 1nn). Nebo i cirkev sú spoločenstvom.

***

V cirkvi je miesto pre každého, kto o to úprimne stojí. No, pozor! – Cirkev nie je dokonalá. Podobá sa starej veľkej lodi, na ktorej všeličo škrípe, ktorá je nezriedka nebezpečne rozhojdaná až z toho jej pasažierov chytá závrat. Avšak táto loď dopláva tam, kam cieli. Dopláva tam – či už s tebou alebo bez teba. Je isté, že na palube môžeš byť aj ty; tak neváhaj a odváž sa nastúpiť!

***

(Podľa myšlienok Joela Rumla, Philipa Yanceyho Jiřího Grubera a ďalších prameňov pripravil Martin Šefranko)

Ako sa môžem stať členom zboru – vstúpiť
do Evanjelickej cirkvi?
 
§
 
Kontaktuje farára. U neho dostanete potrebné informácie.
 
Tešíme sa z Vášho rozhodnutia.
 
NIEKOĽKO DOBRÝCH DÔVODOV, PREČO BYŤ ČLENOM CIRKVI
 
Je mnoho organizácií a spoločností, v ktorých sa ľudia nemôžu vyhnúť stretávaniu
s druhými. Sú iné, ktoré existujú práve preto, aby sa v nich ľudia stretávali... Cirkev je jediné
spoločenstvo, ktorému ide o to, aby sa v ňom stretávali ľudia navzájom, aby sa stretávali
s Bohom vyjavenom v Ježišovi Kristovi a tvorili spolu rodinu viery. Aj ty do nej môžeš
patriť.
***
Cirkev je rodinou viery – spoločenstvom Božích detí, nie súčtom zbožných
individualistov.
Spolupatričnosť k cirkvi pomáha nezabúdať, že kresťanská viera a život
vonkoncom nie je povolanie pre osamelých jazdcov, ale spoločenstvo bratov a sestier –
tých, ktorých Kristus prijal.
***
Svojimi podujatiami – najmä službami Božími – cirkev ponúka
liek proti skleróze. – Proti zabúdaniu, že nežijeme len z vlastnej práce a
usilovnosti či iba z pomoci a služby iných, ale predovšetkým z Božej lásky a dobroty.
***
Detská besiedka, vyučovanie náboženstva, konfirmačná príprava, biblické hodiny, služby
Božie nie sú ďalším zaťažením už aj tak nabitého programu detí/dospelých. Naopak,
vytvárajú priestor, v ktorom si uvedomujeme, že platia aj iné hodnoty ako výkon.
***
Hodnoty života, ktoré cirkev ako vzácne dedičstvo po stáročia uchováva a zveľaďuje,
nám pomáhajú rozhodovať sa vo svojom osobnom aj občianskom živote podľa zásad lásky,
pravdy, spravodlivosti, mravnosti, zodpovednosti a tolerancie. Prisluhovaním Večere Pánovej
nám cirkev pomáha nestratiť zo zreteľa, že nie pomsta, ale vyznanie viny a odpustenie, sú
základom kultúry ku ktorej patríme.
***
Cirkev prijala ako dar Božie slovo. Ono chce byť svetlom aj pre našu životnú cestu
(Žalm 119, 105). V ňom spoznávame seba, svet i Boha. To svetlo nevyprodukuje nik sám
zo seba. Je to svetlo Kristovo. Osvetľuje našu cestu, ktorá by bez neho zostala len scestím.
Svojím počínaním smieme a máme Kristovo svetlo odrážať, ako Mesiac odráža svetlo Slnka.
Kristovo svetlo nachádzame práve v cirkvi, predovšetkým na službách Božích.
***
Kto žije v spoločenstve cirkvi, má podiel na bohatstve požehnania, ktoré sa mu v
zhromaždení cirkvi ponúka. Kto je presvedčený: „viera v Boha áno, ale cirkev nie“, tomu
je potrebné s láskou vysvetľovať, že ide o falošný názor, ktorý nemá biblickú oporu – ide
o pestovanie vlastného, nepravdivého náboženstva. Ježiš Kristus prisľúbil svoju prítomnosť
 
tým, ktorí sa zhromažďujú v Jeho mene (Ev. Matúša 18,20). Žiadali by azda cirkev toľkí
ľudia o príhovorné modlitby na službách Božích, ak by neverili, že takéto spoločné modlitby
majú svoje zvláštne požehnanie? Veci sa nedejú rovnako či sa modlíme alebo nie.
Modlitby síce nie vždy zmenia okolnosti, ale vždy menia nás.
***
Cirkev sprevádza náš život v radosti i žiali: narodenie človeka a jeho krst, dospievanie
a konfirmácia, sobáš a požehnanie manželstva, tiež úmrtie a pohrebná rozlúčka – to všetko sú
významné medzníky života, v ktorých cirkev nenecháva človeka samého, ale má mu svojou
službou čo dať. V cirkvi sa spoločne smieme deliť s radosťou a tak ju znásobiť, no deliť
sa tiež so žiaľom a trápeniami, ktoré sa tým stanú znesiteľnejšími.
***
Cirkev nás učí vnímať svoj život ako vzácny Boží dar a takto vnímať aj životy
druhých. Učíme sa v nej navzájom prijímať sa so svojimi kladmi i slabosťami, ako nás
v láske prijal Pán Ježiš Kristus.
***
Kým v prírode môžeme spoznávať Boha ako múdreho Stvoriteľa, v Božom slove
a sviatostiach spoznávame Boha ako nášho milujúceho – za nás sa obetujúceho Spasiteľa.
O spáse nám nepovie čo ako krásna príroda, ale cirkev – na službách Božích.
***
Cirkev ukazuje cestu k zmysluplnému životu tu, v časnosti, i cestu k večnému životu.
Cirkev nás vedie k viere v Pána Boha, v nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Táto viera je
jediný, skutočne spoľahlivý – pevný most v našom živote aj smrti. Most, ktorý nás
môže previesť z časnosti cez priepasť smrti do večnosti. Po akých mostoch chodíme?
Neprelamuje sa nám prehnitý most nevery, či tzv. individualistického „kresťanstva“ pod
nohami? – Cirkev nás orientuje k tomu, čo je pevné a spoľahlivé v živote i v smrti.
***
Žiť v cirkvi dôležité aj preto, lebo keď Biblia hovorí o živote v Božom kráľovstve,
predstavuje ho ako veľké spoločenstvo. Nebo nie je súkromný bungalov, ani súkromná
planétka, na ktorej si bude každý užívať šťastie pre seba, ale veľká hostina, kde sa
ľudia stretávajú a vzájomne sa tešia z Božej lásky (Ev. Lukáša 14, 16nn; 13, 29; Ev.
Matúša 22, 1nn). Nebo i cirkev sú spoločenstvom.
***
V cirkvi je miesto pre každého, kto o to úprimne stojí. No, pozor! – Cirkev nie je dokonalá.
Podobá sa starej veľkej lodi, na ktorej všeličo škrípe, ktorá je nezriedka nebezpečne
rozhojdaná až z toho jej pasažierov chytá závrat. Avšak táto loď dopláva tam, kam cieli.
Dopláva tam – či už s tebou alebo bez teba. Je isté, že na palube môžeš byť aj ty; tak neváhaj
a odváž sa nastúpiť!
***
 
(Podľa myšlienok Joela Rumla, Philipa Yanceyho Jiřího Grubera a ďalších prameňov
pripravil Martin Šefranko)

Súbory na stiahnutie